Ludskost

Prečo ženy zarábajú menej ako muži? A čo sa s tým dá robiť? K Medzinárodnému dňu žien sa Barbora Mareková rozpráva s odborárkou a prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou o mechanizmoch, ktoré stoja za nízkym ohodnotením žien. Rozoberú situáciu žien v rôznych regiónoch Slovenska, ale napríklad aj zistenia ekonomickej historičky Claudie Goldin z Harvardu, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu za svoje zistenia o dôvodoch nepriaznivej pozície žien na trhu práce. Claudia Goldin opísala fenomén takzvaných "Greedy Jobs", teda „nenásytných pracovných miest“, pri ktorých je u zamestnancov vysoko odmeňovaná najmä ich neustála dostupnosť pre zamestnávateľov. Toto nastavenie niektorých pracovných miest ovplyvňuje odmeňovanie všetkých ľudí v spoločnosti a zhoršuje pozíciu tých ľudí, ktorí sa starajú o deti a seniorov. Goldin vo svojich záveroch poukazuje význam politických intervencií ktoré umožnia, aby sa pracovné miesta stali menej „nenásytnými“, a teda viac zlučiteľnými s povinnosťami okolo rodiny. Ide napríklad o verejné politiky, ktoré podporujú zapojenie mužov do starostlivosti o deti či seniorov, alebo na vzájomnú zastupiteľnosť ľudí v práci. Barbora Mareková s Monikou Uhlerovou rozoberú aj spoločenské dôsledky nízkeho ohodnotenia žien a skúsia načrtnúť, ako by vyzerala spoločnosť, v ktorej si prácu žien vážime nielen slovami, ale aj peniazmi. Spomenuté v podcaste: Career and Family - Women's Century-Long Journey toward Equity (Claudia Goldin) Hostka odporučila knihu: Neviditeľné ženy (Caroline Criado Perez) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:15) Situácia žien na trhu práce (00:17:50) Oplatí sa skrátený uväzok? (00:24:18) Prečo si nepýtať vyšší plat (00:36:07) O "pokute za materstvo" (00:59:58) O novom zákone o odmeňovaní (01:16:57) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Začiatkom minulého storočia odchádzali zo slovenských dedín do Ameriky húfy ľudí - a zamierili do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu, kde potom v blízkosti fabrík vznikali celé slovenské štvrte. Podľa moderných odborných odhadov tak dnes v Amerike žije až okolo 800-tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene. Väčšina prisťahovalcov tam zostala žiť, no niektorí sa časom vrátili domov na Slovensko a potom tu oslavovali americké sviatky a rozprávali o mrakodrapoch, ktoré v Amerike stoja aj vďaka nim. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Tomáš Hudákom, stand-up komikom, scenáristom, bývalým novinárom a autorom románu Amerikáni, v ktorom Tomáš zachytáva slovenské vysťahovalectvo do Ameriky na príbehu svojho pradeda a prababky. Tomáš rozpráva, aké to bolo pre ľudí zo Slovenska vydať sa na zaoceánsku cestu v čase, keď sa nedalo spoľahnúť na políciu a inštitúcie, keď neexistovalo pracovné právo a keď ženy mohli o svojej rovnoprávnosti ešte iba snívať. Barbora sa pýta, ako Tomáš zbieral príbehy našich predkov, a čo videl pri návšteve USA - napríklad vtedy, keď sa šiel pozrieť do oceliarní v Pittsburghu. A rozprávajú sa aj o dnešnej Amerike - a o tom, ako sa vyvíja tamojšie spoločenské a politické dianie. Hosť odporučil knihu: Ostrov kľúč (Małgorzata Szejnert) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Či už sme ateisti, veriaci ľudia alebo agnostici, naša spiritualita a náboženské cítenie ovplyvňuje náš každodenný život. Od toho, ako sa dívame na svoju rolu v rodine, cez prístup k deťom až po témy, ako je rozvod, eutanázia či pohľad na ľudí čo sú queer. Z výskumov ale vyplýva, že odborníci a odborníčky na mentálne zdravie sa často vyhýbajú náboženským témam. Boja sa o nich hovoriť s klientmi a klientkami, ktorým majú pomôcť. Prečo? A ako ich obavy ovplyvňujú proces psychoterapie? Mala by si veriaca klientka hľadať veriaceho terapueta, aby jej rozumel? Alebo jej vie pomôcť aj ateista, ktorý môže mať na život iný pohľad? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s psychoterapuetkou a výskumníčkou Katarínou Heřmánkovou. Katka vyrástla na Slovensku, no pôsobí ako psychoterapeutka v Česku. Je hlavnou autorkou metaanalýzy Masarykovej Univerzity v Brne, ktorá mapuje skúsenosti terapeutov a terapeutiek s náboženstvom a spiritualitou. Barbora sa pýta, ako si môžu psychoterapueti reflektovať spirtuálne a náboženské témy, tak aby vedeli byť pre svojich klientov čo najlepšie. Katarína povie, ako to má s náboženstvom a spiritualitou ona sama, a s akými výzvami sa stretáva na sedeniach so svojimi klientmi. Spomenuté v podcaste: Integrating Spirituality and Religiosity into Psychotherapy: Qualitative Meta-Analysis of Psychotherapists’ Accounts (Katarína Heřmánková) Hostka odporučila knihu: Nepřekážet naději (Jan Roubal) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aké to bolo, vyrastať v 90. rokoch na petržalskom sídlisku? Prečo bola vtedy metalíza znakom úspechu? A v čom bolo detstvo či rodičovstvo iné ako dnes? V knihe Strieborná metalíza sa jej autor Tomáš Hučko zaoberá synovsko-otcovským vzťahom a tým, ako naň vplýva doba, v ktorej sa odohráva. Zachytáva tiež rozporné pocity syna, ktorý sa stretáva s otcom v záverečnej fáze jeho života. "Keď sa povie deväťdesiate roky, niekto si predstaví mečiarizmus, hučiace autá, pištole, mafiánov, sánky a násilie," zamýšľa sa protagonista v Tomášovej knihe. "Ja si predstavím otca, ako leží v miestnosti, ktorá zapácha stareckým močom, a nemá minulosť ani budúcnosť." Tomáš je publicista, prekladateľ, prozaik a šéfredaktor kultúrno-spoločenského magazínu Kapitál. V podcaste približuje, ako knihu písal a aké má na ňu ohlasy. Barbora Mareková sa ho pýta, prečo muži - sedemdesiatnici, ktorí boli v 90. rokoch na vrchole svojich síl, skúšajú dnes flirtovať s výrazne mladšími ženami. Rozprávajú sa aj o filme Fontána pre Zuzanu, ktorý bol v 90. rokoch u nás hitom. A Tomáš povie, na ktorú scénu ľudia zo záhadných príčin zabudli. Spomenuté v podcaste: Eugen Gindl. Na hrane možného (Tomáš Hučko) Opýtaj sa prachu (John Fante) Morálna abdikácia. Ako svet nezastavil deštrukciu Gazy (Didier Fassin) Happyendy (Jaroslava Blažková) Chlieb s margarínom a plátkom reďkovky. Ako sa štát stará o deti, ktoré sú mu zverené (článok Anny Valentovej, Kapitál) Hosť odporučil knihy: Místo / Obyčejná žena (Annie Ernaux) The Brotherhood of the Grape (John Fante) Full of life (John Fante) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čo by mali vedieť dospievajúci mladí ľudia o vzťahoch, sexe a sexualite? Keď sa minulý rok v parlamente rokovalo o novele ústavy o dvoch pohlaviach, niektorí poslanci, ktorí sú zároveň otcami maloletých detí, tvrdili, že vzdelávanie o vzťahoch a sexualite môže deti poškodiť. Národná rada neskôr odhlasovala zmenu, podľa ktorej môžu rodičia účasť svojho dieťaťa na takomto vzdelávaní odmietnuť. Čo presne sa teda učia deti a mladí ľudia na školách, keď sa učia o vzťahoch a sexualite? A čo čaká tento rok tie deti a mladých ľudí, ktorým rodičia zakážu navštevovať takéto hodiny? "Mladí ľudia nám často hovoria, že sme pre nich prví dospelí, s ktorými sa mohli takto otvorene rozprávať o veciach, ktoré ich zaujímajú, ktoré ich niekedy aj trápia a na ktoré nemajú odpovede. A my zároveň vieme, že na každú otázku existuje vekovo primeraná odpoveď," vraví lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy Mária Dudžáková. "Dôležité pravidlo je, že deti a mladí ľudia by mali vedieť, čo sa im bude diať ešte predtým, ako sa im to bude diať. Aby sa vedeli chrániť," dodáva jej kolega Oliver Kopecký. Majka aj Oliver patria do lektorského tímu organizácie INtyMYta, ktorá robí vzdelávanie na školách s akreditáciou od Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. V tejto epizóde Ľudskosti sa ich Barbora Mareková pýta na podrobné informácie o tom, ako vyzerajú hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy na školách. A Majka s Oliverom vysvetlia, čo potrebujú vedieť o sexe, sexualite a vzťahoch dospievajúce deti a mladí ľudia vo veku štrnásť až devätnásť rokov. *Táto epizóda vznikla s podporou podporou holandského veľvyslanectva Hostka a hosť odporučili: Ja v tvojom veku - Ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe (Dagmar Krišová, Marcela Poláčková) Rozumne zmyselne - O tele, sexe a vzťahoch (Richard Ančic) InTYMYta - https://www.intymyta.sk/ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako sa cíti muž, ktorý žije vo vzťahu s emocionálne násilnou manželkou, ktorá je navyše aj mamou ich spoločného dieťaťa? A prečo môže byť preňho ťažké stanoviť si hranice, keď je terčom partnerského násilia? V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so spisovateľkou Janou Micenkovou o príbehu dysfunkčnej rodiny z románu Krv je len voda. V roku 2022 sa táto jej kniha dostala dokonca aj do desiatky prestížnej ceny Anasoft litera. Ide o príbeh trojčlennej rodiny - otca, matky a ich dospievajúcej dcéry Kláry. Matka má sebastredné, volatilné správanie, a je násilná k dcére aj k manželovi, ktorý nemá kapacitu odolávať jej zlému zaobchádzaniu. Ide tak o štatisticky menšinovú situáciu, kde sa partnerského násilia dopúšťa žena a obeťou je muž. Barbora sa s Janou rozpráva o tom, ako otvárať tému násilia v blízkych vzťahoch tak, aby sa nepopierala skúsenosť nikoho, kto sa stal jeho terčom. A rozprávajú sa napríklad aj o téme materskej závisti voči vlastnej dcére. Jana približuje, kde čerpala inšpiráciu pre rodinnú dynamiku v románe. Ktorí ľudia boli pre ňu zdrojom poznania a čo vytiahla pri písaní z vlastného vnútra. "Napríklad pocit nedocenenia je podľa mňa dosť univerzálny," vraví Jana v podcaste. "V nejakej fáze sa s ním môže stretnúť každý človek, ktorý čosi tvorí. Ja som si tiež zopárkrát zažila pocit zbytočnosti, márnosti a nedocenenia. A vtedy človek môže prepadnúť sebaľútosti až závistlivosti, čo sú pocity, ktoré si nemusíme chcieť priznať. A potom sa ich snažíme potlačiť, lebo si nechceme o sebe myslieť, že sme závistliví - chceme byť prajní. A ja som všetky tieto svoje temné stránky potom vložila do postavy matky." *Táto epizóda vznikla s podporou Holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Elephant (film - Gus Van Sant) Hostka odporučila: Proudy (kniha - Václav Kahuda) Houština (kniha - Václav Kahuda) E Converso (hudba - experimentálny jazz) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poľsko, severské aj pobaltské štáty už dlhšie pripravujú svoje obyvateľstvo na možnú vojnu. Robia to tak, že posilňujú ich psychologickú odolnosť, sebestačnosť či schopnosť spolupracovať v prípade, že by došlo k útoku či ku kríze, ako je napríklad plošný výpadok elektriny. Vojna na Ukrajine trvá už štvrtý rok a bezpečnostná situácia sa teraz výrazne zhoršila aj v dôsledku krokov amerického prezidenta, autokrata Donalda Trumpa. "Vstupujeme do veľmi nepokojných a neistých časov a každá spoločnosť, ktorá chce prežiť - a prežiť v nejakom zmysle aj v prosperite, sa na to musí teraz pripravovať," vraví reportér Tomáš Forró v novej epizóde podcastu Ľudskosť. "Iné vlády už dávno pripravujú ľudí na vojnu, no u nás sme sa nezačali ešte ani báť." Tomáš sa ako reportér venuje dianiu na Ukrajine. Píše články do Denníka N ale vydal aj knihy Donbas či Spev sirén a teraz píše knihu s názvom Ak raz príde vojna k nám: Príručka prežitia, v ktorej chce zhrnúť konkrétne kroky, ako sa na krízu či vojnu môžeme pripravovať my v situácii, keď sa nevieme celkom spoľahnúť na svoju súčasnú vládu. "Potrebujeme sa s ľuďmi rozprávať o tom, že sme v ohrození. O tom, čo by sa mohlo stať, keby Rusko napadlo nás alebo Poľsko, či iné krajiny v našom okolí, lebo sme jeden región a rovnaké veci ako u nich sa budú diať aj tu," hovorí. Barbora sa ho pýta, aké ponaučenia si môžeme vziať z okolitých krajín, ale aj od ľudí z Ukrajiny. Tomáš hovorí, aké postoje pomáhajú, keď ide do tuhého. A približuje napríklad aj rodovú perspektívu - teda to, ako sa vojna dotýka žien, ale aj mužov, ktorí zostali na bojisku bez nich. "Keď komunita vie, ako má fungovať a spolupracovať v krízovej situácii, každá naša schopnosť sa stáva superschopnosťou. Lebo každý niečo má, niečo vie, a najlepšie to funguje, keď sa to spojí do celku," dodáva. Hosť odporučil knihu: Null (Szczepan Twardoch) Spomenuté v podcaste: Zbierka na Tomášovu novú knihu Ak raz príde vojna k nám: Príručka prežitia na Startlabe. Národné obranné sily - kurz na zvýšenie obranyschopnosti Slovenskej republiky, zvýšenie svojej fyzickej a psychickej pripravenosti a praktických zručností Vojna nemá ženskú tvár (kniha Svetlany Alexijevič) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Žiarlivostné scény, obmedzovanie kontaktov s inými ľuďmi, vyhrážanie sa, facky a v niektorých prípadoch aj smrť. Podľa policajných štatistík u nás zomrie rukou partnera či expartnera v priemere jedna žena mesačne a muž pritom neraz zavraždí aj ich spoločné dieťa. Násilie páchané na ženách nie je len vec konkrétneho vzťahu. Podľa odborníkov a odborníčok súvisí tiež s nerovnováhou moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti. V knihe Bola to láska sa novinárka Ria Gehrerová z Denníka N pozrela na pozadie násilia v blízkych vzťahoch. Prináša v nej príbehy žien a detí, ktoré čelili násiliu, no okrem toho skúma aj motivácie mužov, ktorí sa násilia dopúšťajú - a približuje ich postoje. Barbora Mareková sa pýta aj na rodinu, v ktorej vyrástla samotná Ria, a v ktorej sa jej dedko dostal pre násilné správanie k manželke - teda Riinej babke - do väzenia. Ria približuje, prečo je násilie v blízkych vzťahoch často zmätočné - nielen pre okolie, ale aj pre samotnú obeť. "Je to veľmi zložité, keď je násilníkom niekto, koho osobne poznáš, a keď je to tvoj príbuzný, lebo k nemu máš aj nejaké city," vraví Ria v podcaste. "A máš napríklad pocit, že je už starý a že mu treba pomôcť, lebo by si sám už neporadil. A keď je to navyše aj človek, s ktorým si predtým žila, ktorý ti vyrobil luk a hrnčiarsky kruh a daroval ti babettu. Je veľmi ťažké vyznať sa v tom, ako sa máš vo vzťahu k nemu vlastne cítiť." Rozoberajú spolu aj aktuálne vedecké poznanie, spoločenské riešenia a tiež to, prečo je pre niektorých z nás náročné sa o nich rozprávať. *Epizóda vznikla s podporou podporou Holandského veľvyslanectva. Spomenuté v podcaste: Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft) Hostka odporučila knihy: No Visible Bruises (Rachel Louise Snyder) Nabudúce bude mŕtva (Ann Jones) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:16) O knihe Bola to láska (00:18:13) Pozadie domáceho násilia (00:28:25) Prečo od neho neodišla? (00:42:22) Ako informovať o domácom násilí v médiách (00:47:14) O dedkovej agresivite (01:11:52) O výchove syna (01:16:48) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako by vyzerali školy, ktoré dokážu potiahnuť všetky deti v krajine? Základná škola má byť miestom, kde sa naučíme všetko podstatné pre život. Okrem rovníc či gramatiky napríklad aj to, ako funguje naša spoločnosť a ako sa žije iným deťom a rodinám v našom okolí. Priestor na toto spoločenské učenie sa však na základných školách upadá. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze narástol len za posledných 10 rokov počet súkromných škôl o 25 percent. Tieto môžu od rodín vyberať poplatky v ľubovoľnej výške a môžu si vyberať aj deti, ktoré budú vzdelávať, čo ovplyvňuje zloženie tried. Menia sa aj štátne školy. V mnohých mestách sa deti z najchudobnejších vrstiev spoločnosti postupne ocitli v jednej škole a rodičia zo strednej a vyššej vrstvy začali svoje deti dávať inam. Tento trend v základnom školstve máva však dôsledky pre celú spoločnosť – a niekedy trvá roky, až desaťročia, kým si ich začneme všímať. V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Jurajom Hipšom, pedagógom a aktivistom v oblasti vzdelávania a verejných politík. Juraj pôsobí posledné tri roky na základnej škole vo Zvolene, ktorá sa snaží trend segregácie detí zvrátiť. Juraj je presvedčený o tom, že do základných škôl patrí rozmanitosť. Barbora s ním rozoberá situáciu chudobných rodičov, ktorí nedokážu svojim deťom kúpiť ani základné veci. Ale rozoberajú aj perspektívu rodičov, ktorí sú na tom s peniazmi dobre a cítia, že je ich úlohou dopriať svojim deťom najlepšie možné vzdelanie. Rozprávajú sa o tom, ako by mohlo vyzerať školstvo, ktoré je tu pre všetky deti a ktoré by dokázala podporiť väčšina z nás. A preberú aj to, ako funguje základné školstvo v krajinách, ku ktorým vzhliadame. Spomenuté v podcaste: The Meritocracy Trap (Daniel Markovits) Hosť odporučil knihy: Morálna ambícia (Rutger Bregman) A okraje máš kde? (Juraj Čokyna) – a tu je rozhovor s Jurajom Čokynom o tejto knihe v podcaste Ľudskosť. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:03:16) O ZŠ Alma (00:23:47) O súťaži medzi školami (00:35:13) Aká je úloha rodičov pri výbere školy (00:50:05) O generačnej chudobe (01:02:50) O financovaní škôl (01:21:16) O pohľade rodičov (01:41:16) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako vyzerá zdravý vzťah dospelých ľudí s rodičmi? A čo v ňom spôsobuje problémy? Eva Vavráková je psychologička v psychoterapeutickom výcviku, venuje sa jednotlivocom aj párom a svoje odborné poznatky sprístupňuje verejnosti cez projekt Dobrobytie. V tejto epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta, čo sú znaky zdravého vzťahu s rodičmi. Eva vysvetlí, prečo nás rodičia vedia rozhodiť viac ako iní ľudia a prečo má mnoho z nás potrebu rodičom vyhovieť aj vtedy, keď sa na to necítime. "Ľudia si to často predstavujú tak, že so svojimi rodičmi by mali mať intenzívny vzťah alebo že by mali byť dokonca najlepší kamaráti - napríklad dcéra s mamou. A toto bývajú dosť nešťastné a mylné presvedčenia. Práve naopak, keď je tam veľmi silný kontakt, býva to skôr varovným signálom," vraví Eva v podcaste. Porozpráva, aké problémy s rodičmi prinášajú ľudia do terapie a aké môžu byť riešenia. Napríklad, ako riešiť nezhody v starostlivosti o deti alebo ako v tomto vzťahu uvažovať o daroch a o peniazoch. Hostka odporučila knihy: Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:34) V čom je tento vzťah iný ako ostatné (00:13:50) Ako vyzerá zdravý vzťah s rodičmi (00:33:30) Čo komplikuje zdravý vzťah (00:50:46) Ako riešiť rozdielny prístup k deťom (01:12:10) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vo svete humoru zažiarila prvýkrát ešte v 90. rokoch. Potom bola stabilnou súčasťou najsledovanejších zábavných relácií a v jednej z nich pôsobí dodnes. V predvianočnej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s komičkou, moderátorkou a príležitostnou herečkou Eňou Vacvalovou o tom, kedy si prvýkrát v živote uvedomila, že je vtipná. Počas svojej kariéry účinkovala v reláciách Čo dokáže ulica, Aj múdry schybí, Dereš, Zlaté časy či Sedem s. r. o, spolupracovala najmä s Oliverom Andrássym, ale okrem neho napríklad aj s Milanom Lasicom či s Mariánom Leškom. Barbora sa pýta, aké pre ňu bolo, zapadnúť ako žena komička v brandži, v ktorej, až do jej príchodu, pôsobili len muži. Vracajú sa spolu aj do dávnejšej minulosti: pani Eňa vyrástla v Tisovci. Spomína na svoje detstvo, rodičov a na to, ako sa na prežívaní rodiny podpísala smrť dvoch bratov ešte predtým, ako prišla na svet. Rozprávajú sa aj o materstve a partnerských vzťahoch. Pani Eňa spomína na zložité obdobie vo svojom prvom manželstve, ktoré prežila krátko po narodení dieťaťa. "Raz v noci, bolo to v októbri, som vzala svoju vtedy 11-mesačnú dcéru z domu do škodovky, ktorú som zdedila po otcovi. Prespali sme v aute, na druhý deň som ju dala do jasieľ a v práci som povedala, že nemám kam ísť, lebo tam sa už nemôžem vrátiť," hovorí v podcaste. Preberú spolu, čo je dobrý humor, či dnes potrebujeme feminizmus, a prečo sa na tieto témy dnes ženy dívajú rôzne. Spomenuté v podcaste: Relácia Dereš z roku 2000 - epizóda s Brigitou Schmögnerovou Bola to láska (kniha Rie Gehrerovej z Denníka N) Hostka odporučila: knihu Robert Redford (Michaela Feeney Callana) Clementine Churchillová - žena velkého muže (Joan Hardwick) Alan Rickman: Deníky (Alan Rickman) film Hon (film, r. 2012) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:13) O humore (00:23:00) O Tisovci (00:33:02) O strate súrodencov (00:44:59) O materstve (00:52:33) O spolupráci s Oliverom Andrásym (01:01:52) O relácii Dereš (01:28:13) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred pár rokmi zahviezdila vo filme Učiteľka (2016) a teraz ju zas v kinách vidíme v role trénerky krasokorčuľovania Hildy Múdrej vo filme Nepela. Zuzana Mauréry je obľúbená filmová, televízna i divadelná herečka a muzikálová speváčka. Je šesťnásobnou kandidátkou na národné filmové ceny a dvojnásobnou laureátkou Slnka v sieti v hlavnej ženskej hereckej kategórii. V novej epizóde Ľudskosti sa jej Barbora Mareková pýta na pôsobivú materskú kvalitu, ktorú Zuzana Mauréry priniesla cez postavu Hildy Múdrej na filmové plátno. Rozprávajú sa aj o filme Učiteľka a o tom, prečo je pre nás ľudí ťažké spojiť sa a ohradiť sa proti manipulácii. Barbora sa Zuzany pýta aj na to, čo ju formovalo: v akom prostredí vyrástla, ako sa vyvíjal jej sebaobraz a ako počas života vnútorne rástla ako umelkyňa aj ako človek. Zuzana približuje, čo si odniesla z práce v medzinárodnom tíme vo Viedni a prečo sa napokon vrátila na Slovensko. Rozprávajú sa aj o tlaku na výzor a na to, ako štandardy krásy ovplyvňujú naše prežívanie v detskom veku, a ako vplýva na prežívanie dospelých žien, ktoré pôsobia v šoubiznise. "Raz som v Markíze prišla do kostymérne, kde mi mali vybrať oblečenie na kamerové skúšky a oni tam nemali moje číslo," vraví Zuzana v podcaste. "Mali tam oblečenie len do veľkosti 38. A toto, samozrejme, vytvára tlak. Na druhej strane to asi chápem, lebo my sme vlastne tovar a v šoubiznise to takto proste je," dodáva. Hostka odporučila: Fanfáry, prosím (film) Herec (trojdielna dramatická miniséria) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:26) O filme Nepela (00:19:05) O filme Učiteľka (00:39:30) O angažmá vo Viedni (00:45:22) O detstve (00:59:20) O ambicióznosti (01:05:37) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Medzi Izraelom a Palestínou má byť teraz oficiálne prímerie, no útoky zo strany Izraela neprestali. Podľa OSN pripravil od začiatku prímeria Netanyahuov režim v Gaze o život viac ako 300 ľudí, a vyše 800 zranil. Pred časom sa Barbora Mareková rozprávala s Palestínčanom Souheilom Ghannamom o jeho živote, a v tejto epizóde sa zas rozpráva s izraelskou Židovkou Natašou Dudinskou o tom jej. Ako sa díva na Izraelskú spoločnosť? Aký má pohľad na židovstvo? A ako vníma Palestínčanov a Palestínčanky? Nataša je dokumentaristka a publicistka, vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo na Karlovej Univerzite v Prahe, počas nežnej revolúcie bola aktívna v študentskom hnutí, neskôr študovala aj medzinárodné vzťahy v New Yorku, potom stredovekú arabskú a židovskú filozofiu v Jeruzaleme a napokon - v rovnakom meste - ešte aj filmovú tvorbu. “Rozprávať príbehy je dôležité,” vraví v podcaste. “Cez príbehy vieme spoznať niekoho, koho nemáme ako stretnúť.” Barbora sa jej pýta, čo ju v živote formovalo: kto boli jej predkovia a prečo už ako dieťa túžila ísť žiť do Izraela. Kde sa tam usadila a ako sa stala mamou. Nataša rozpráva, čo sa jej dieťa učilo v škole o Izraeli a o Palestíne. Čo vidia ľudia v Izraelských mainstreamových médiách a ako vnímať tamojšie prieskumy verejnej mienky. Nataša bola v Izraeli aj 7. októbra 2023. Hovorí ako prežívala útok Hamasu. A ako by si po tom všetkom čo sa stalo, a čo sa deje dodnes, predstavovala spravodlivé riešenie. Hostka odporučila knihy: Být Židem po zkáze Gazy (Peter Beinart) Apeirogon (McCann Colum) román inšpirovaný príbehom dvoch otcov, ktorí prišli o svoje dcéry v izraelsko-palestínskom konflikte a su aktívni v organizácii Parents Circle. Izrael a Palestina (Marek Čejka) prehľadná história izraelsko-palestínskeho konfliktu Filmy: No Other Land - Basel Adra, Yuval Abraham, Rachel Szor, Hamdan Ballal - dokumentárny film, tento rok získal Oskara All That's Left of You (Vše, co z tebe zbylo) - Cherien Dabis - sága palestínskej rodiny na pozadí historickych udalostí posledných 75 rokov 1948: Creation & Catastrophe - dokumentárny film o vzniku Izraela a palestínskej katastrofe v 1948 The Gatekeepers (Dror Moreh) oceňovaný izraelský dokument o izraelskej bezpečnostnej službe z pohľadu jej bývalých šéfov Občianske iniciatívy a médiá: +972 Magazine - nezávislý izraelsko-palestínsky spravodajský server o dianí v Izraeli a Palestíne. B'tselem - najväčšia a najznámejšia izraelská ľudskoprávna organizácia Standing Together - grassroots hnutie židovských a palestínskych Izraelčanov Hand in Hand - sieť bilingválnych židovsko-arabských škôl. Študujú v nich spolu židovské a arabské deti a učia ich židovskí a arabskí učitelia v hebrejčine a arabčine The Parents Circle - Family Forum - izraelsko-palestínska organizácia združujúca rodiny z oboch strán, ktoré prišli o svojich najbližších Breaking the Silence - organizácia bývalých vojakov, ktori podávajú svedectvá o tom, čo zažili a robili počas vojenskej služby Combatants for Peace - izraelsko-palestínska organizácia združujúca bývalých vojakov a bojovníkov ktorí veria v spoločné nenásilné úsilie o spravodlivý mier Peace Now - izraelské mierové hnutie, založené v 1978. Dnes sa zameriavajú na boj proti izraelskym osadám na okupovaných palestínskych územiach Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:18) O židovských koreňoch (00:15:15) O sionizme (00:41:05) O 7. októbri 2023 (00:55:42) O protestoch v Izraeli (01:06:03) O izraelských médiách (01:11:47) O riešeniach (01:20:00) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máme tu zimu - a časť z nás si asi nevie dosť predstaviť, že by túto sezónu prežila bez auta. V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Pavlom Koprdom, ktorý je - ako otec dvoch malých detí - aktuálne v rodičovskej službe (známej skôr pod názvom rodičovská dovolenka) a s deťmi ju trávi bez auta. "Podľa mňa veľmi podceňujeme to, koľko peňazí minieme na autá," hovorí v podcaste. "Jednak sú tam vysoké vstupné náklady, ale potom aj veľa ďalších: poistka, parkovanie, diaľničná známka, benzín, výmena pneumatík, servis. Pre moju rodinu by to znamenalo 500 až 700 eur mesačne. A ja som si povedal, že mi to za to nestojí a že chcem žiť na mieste s dobrou verejnou dopravou a cyklodopravou." Barbora sa ho pýta aj na detstvo. Palo vyrástol v Trnave, v rodine so štyrmi deťmi. Jeho sestra Martinka má od narodenia zdravotné znevýhodnenie, takže potrebuje intenzívnu asistenciu. Palo a jeho rodina sú práve preto za rozvoj cyklodopravy. "Keď príde správa o tom, ako matka s dieťaťom s detskou mozgovou obrnou skočí pod vlak, všetci sa zhrozíme a hľadáme vinníkov. Mne z tej správy bolo smutno, no prekvapiť ma veľmi neprekvapila," hovorí. Približuje, ako kvalita verejnej dopravy a cyklodopravy ovplyvňuje životy rodín, ako je tá jeho. A vysvetlí, ako jeho 60-ročnej mame pomohol pri preprave sestry Martinky nákladný bicykel v kombinácii s dobrou sieťou cyklociest v meste Trnava. Hosť odporučil knihy: Město pro každého - Manuál urbanisty začátečníka (Osamu Okamura) Boj o ulicu - Príručka mestskej revolúcie (Seth Solomonow, Janette Sadik-Khan) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:59) O rodičovskej službe (10:00) O sestre (16:56) O cyklodoprave (40:25) O Trnave (53:32) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mali ste niekedy v živote problém uznať si nejaký prešľap alebo chybu, alebo to, že ste niekomu ublížili? Možno vás prekvapí, že my ľudia vieme o svojich nedostatkoch a zlyhaniach hovoriť zvyčajne až vtedy, keď sa sami na seba dokážeme pozrieť súcitne. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Tiňovou o sile súcitu. Mária vyštudovala klinickú psychológiu vo Veľkej Británii a neskôr vrátila na Slovensko a najnovšie preložila, spolu so Zuzanou Bakošovou, do slovenčiny knihu Odvaha k súcitu. Mária vysvetlí, ako naša schopnosť súcitiť ovplyvňuje celý náš život: náš vzťah k iným, ale aj k sebe. Vysvetlí, prečo nám súcit nejde vždy sám od seba a prečo je používanie súcitnej mysle pre niektorých z nás ťažšie ako pre iných. Barbora sa jej pýta aj na hranice súcitu - napríklad na to, či máme súcitiť s každým človekom - vrátane vojnových zločincov a ďalších ľudí, ktorí majú moc a ubližujú iným. Spomenuté v podcaste: Odvaha k súcitu (Paul Gilbert a Choden) - preložila Mária Tiňová a Zuzana Bakošová Hostka odporučila knihy: Láska žije offline (Lívia Halmkan, Lucia Žiaková) Úzkostná generácia (Jonathan Haidt) Jane Goodall (dokumentárny film - Netflix) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:52) O preklade knihy (09:11) O trénovaní súcitu (24:13) S kým máme súcitiť? (31:29) O sebasúcite (39:28) Kto by si mal knihu prečítať (55:51) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

O pár dní si pripomenieme 17. november 1989 - a jedna z vecí, ktorú sme si vybojovali počas revolúcie je sloboda slova. Vďaka nej môžeme povedať nahlas, čo si myslíme - a nemusíme sa báť, že sa nám pomstí niekto pri moci. Lenže sloboda sloboda slova má aj svoju odvrátenú stránku: využívať ju môžu aj ľudia, ktorých úmysly sú sebecké, vylučujúce, bezohľadné, či kruté. A ako krajina, ktorá má historickú skúsenosť s holokaustom, vieme, kam to môže zájsť, keď v spoločnosti tolerujeme slová, symboly či gestá, ktoré zastrašujú nejakú menšinu, alebo štvú väčšinu proti nej. Každé demokratické spoločenstvo teda stojí pred otázkou: Ako na jednej strane vytvárať občiankam a občanom čo najväčší priestor na prejavenie svojich názorov, no ako tento priestor zároveň limitovať tak, aby sa debata neposúvala smerom k násiliu. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s akademikom Marekom Káčerom o slobode slova a jej obmedzeniach. Marek Káčer je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity a aj vedecký pracovník na Ústave práva a štátu Slovenskej akadémie vied. Venuje sa témam, ako je demokracia či právna argumentácia a je spoluautorom knihy Obmedzovanie slobody slova v radikalizujúcej sa spoločnosti. Vysvetlí, kto má zasahovať proti nenávisti. Či je lepšie spoľahnúť sa na štát a jeho inštitúcie, alebo sa máme ozývať my všetci. Barbora Mareková sa ho pýta napríklad aj na takzvanú "Cancel culture" (kultúru vymazávania), či na výčitku o údajnej “politickej korektnosti”, ktorú používali najprv konzervatívne kruhy v USA a no postupne sa na ňu začali sťažovať aj naši politici - napríklad Róbert Fico, či Ivan Mikloš. Spomenuté v podcaste: Obmedzovanie slobody slova v radikalizujúcej sa spoločnosti (Marek Káčer, Peter Šajmovič) Hosť odporučil knihy: Čin Čin (Ľudmila Podjavorinská) Free Speech: A Philosophical Enquiry (Frederick Schauer) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (02:19) V čom spočíva sila slov (16:12) Kto má chrániť slobodu slova (38:10) O slobode slova v USA (51:05) Ako sa stavať k diskusiám na sociálnych sieťach (54:36) Ďalšie výzvy súčasnosti (58:31) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Martina Znamenáčková je mladá slovenská herečka žijúca v Prahe. Detstvo prežila v adoptívnej rodine na východe Slovenska a postupne to dotiahla až na štúdium herectva na pražskej DAMU. Dnes má za sebou viacero účinkovaní v pražskom Národnom divadle a aktuálne hrá v pripravovanom seriáli o mladých ľuďoch, ktorý nakrúca komerčná televízia. V novej epizóde Ľudskosti sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o jej detstve: Martina strávila prvé mesiace života v detskom domove a potom si ju - a aj dve ďalšie deti - osvojila jej adoptívna mama. A ako sa díva na svoje biologické korene? A aké to bolo vyrastať v rodine, ktorá vznikla takýmto výnimočným spôsobom? "Veľmi ma baví nemať určené, kto vlastne som z hľadiska etnicity, a môcť tým tak trocha plávať," vraví v podcaste. "Najpravdepodobnejšie je, že som Rómka, lebo som sa narodila na Slovensku. No často sa stretávam s tým, že mi nejaký Ind povie, že som stopercentne ich, a v Maroku mi tiež hovorili, že som na 99 percent z Maroka." Porozprávajú sa aj o tom, ako kariéru herečiek ovplyvňuje ich etnicita či farba pleti. A ako v sebe Martina objavila túžbu ozývať sa a hovoriť o predsudkoch s ľuďmi vo svojej brandži. Hostka odporučila knihu: Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:31) O inakosti v herectve (18:45) O detstve (34:32) O súčasnom živote (44:20) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kto bol Charlie Kirk? A prečo sa páči aj niektorým slovenským politikom (a ich manželkám)? Chalieho Kirka zavraždil v septembri strelec počas verejnej diskusie na americkej univerzite v Utahu. Jeho vraždu odsúdilo celé politické spektrum, no otvorená zostala otázka, čo robiť s jeho odkazom. Časť ľudí totiž Kirka považovala za kresťanského intelektuála, hľadača pravdy - a po jeho smrti aj za kresťanského martýra. No a iná časť si zas myslí, že to bol manipulátor, ktorý poškodzoval ženy, menšiny a podkopával demokratické hodnoty. Prezident Donald Trump povedal, že Kirk výrazne prispel k jeho víťazstvu vo voľbách, a povedal aj, že chce - spolu s Kirkovou vdovou Erikou Kirk - pokračovať v Charlieho misii. A na Kirkov odkaz sa nedávno odvolal aj slovenský poslanec Marek Krajčí z Matovičovho Hnutia Slovensko, po tom, ako hlasoval za novelu ústavy o dvoch pohlaviach. Ako sa Charlie Kirk dostal k moci? A ako by vyzeral svet, ktorý by sa riadil jeho hodnotami? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s politológom a vysokoškolským pedagógom Pavlom Hardošom, ktorý pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. Venuje sa demokratickej teórii, politickej reprezentácii a modernej politickej filozofii. Okrem toho publikuje napríklad aj v denníku SME. Barbora s ním rozoberá nielen Kirkovu politickú prácu, ale aj to, kam sa v posledných rokoch posúval konzervativizmus a kresťanská politika u nás na Slovensku. A Pavol priblíži, na čo si potrebujeme dať pozor, ak nám záleží na ochrane demokratických hodnôt. Spomenuté v podcaste: In the Name of the Conservative People: Slovakia’s Gendered Illiberal TransformationThe Debate Style That Propelled Charlie Kirk’s Movement Hosť odporučil knihy: Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:13) Kto bol Charlie Kirk (00:24:16) Ako sa Charlie Kirk spojil s Donaldom Trumpom (00:47:32) O Kirkovej agende voči ženám (01:03:50) O iliberizácii demokracie (01:33:34) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aj vás premkne niekedy strach zo smrti? Či obava, že stratíte svojich blízkych? Je to normálne. A je veľmi zdravé o tom hovoriť. Lekárka Zuzana Hajster Vozárová sa smrti bála tiež. Strach sa u nej zintenzívnil po tom, čo sa jej narodili deti: ako lekárka poznala všetky možné scenáre toho, čo sa im môže stať. A zvolila si zaujímavú cestu, ako sa s ním vyrovnať: po materskej začala sprevádzať ľudí, ktorých život sa chýli ku koncu. Najprv v občianskom združení Plamienok a potom spoluzaložila mobilný hospic s názvom Most domov. Barbora Mareková sa jej pýta, čo v tejto práci zažíva a ako presne jej pomohla zlepšiť jej prežívanie. Zuzana priblíži aj to, prečo sa nemocničné lekárky a lekári boja hovoriť so svojimi pacientmi a pacientkami o smrti - aj keď vidia, že sa blíži. A ako by sa zlepšil - a dokonca ešte aj predĺžil - život pacientov a pacientok, keby sa zdravotníckemu personálu podarilo tento svoj strach prekonať. Spomenuté v podcaste: Hostka odporučila knihy: Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:00) O strachu zo smrti (00:23:32) O mobilnom hospici (00:41:36) O želaniach pred smrťou (00:46:10) O procese umierania (01:05:08) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Izraelská vláda sa dohodla s Hamasom na prímerí - čo je dobrá správa, no cesta k spravodlivosti a bezpečiu ľudí v Palestíne aj v Izraeli sa zďaleka neskončila. Pretože vojenská okupácia palestínskych území, a aparteid, ktorý trvá už po tri generácie, stále pretrváva. Ako a kedy presne sa celý konflikt začal? Prečo sa premenil na genocídu? A aké sú možné riešenia? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s právnikom a filozofom Michalom Liptákom o všetkom, čo potrebuje každý z nás vedieť o Izraeli a Palestíne. "V Gaze sa paralelne rieši to, či celý systém medzinárodného práva a systém ľudských práv, ktorý sme si vybudovali po druhej svetovej vojne - aj v reakcii na jej hrôzy, stále platí, alebo sa vraciame späť do systému, kde silní robia, čo môžu, a slabí trpia, čo musia," vraví v podcaste. Michal vyštudoval právo a filozofiu, z ktorej má doktorát, pôsobí vo Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa venuje politickej filozofii či filozofii umenia a pracuje aj ako advokát. Popritom píše komentáre ktoré mu vychádzajú v denníkoch SME, N a v magazíne Kapitál. Barbora s ním preberie najčastejšie otázky: či má Izrael právo existovať, či sa s Hamasom dalo dohodnúť, a čo mohol po útoku Hamasu Izrael spraviť inak, tak, aby neporušoval medzinárodné právo. A Michal povie, na čo sa podľa neho treba sústrediť, ak nám záleží na bezpečí oboch národov - Palestínčanov aj Izraelčanov. Spomenuté v podcaste: Israel-Palestine: the real reason there's still no peace Hosť odporučil knihy: Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:43) Je spor o Palestínu skutočne komplikovaný? (00:12:49) Prečo nereflektujeme palestínsku perspektívu (00:16:59) O genocíde v Gaze (00:33:44) Má Izrael právo na existenciu? (00:36:16) Ako inak mohol konať Izrael (00:46:01) Je Hamas teroristická organizácia? (01:05:26) Možné štátne riešenia (01:25:20) Tipy na knihy _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.